Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

Tepličky

1113 Tavvicz, 1406 Forrozeg, 1920 Fornóseg, 1927 Fornosek, 1948 Tepličky

    Obec Tepličky je situovaná 7 km severovýchodne od Hlohovca v dotyku Nitrianskej pahorkatiny s južnými svahmi Považského Inovca pri pramenisku potoka Galanovka (Tiež Trhovištský potok).  

     Centrálna časť obce leží v nadmorskej výške 215 metrov n. m.  Osídlenie sa vyvinulo na južných svahoch Považsko-inoveckého pohoria a v údolí potoka.  

Z polohy bývalého hliniska Kíčer juhovýchodne od obce sú známe fosílne zvyšky kostí chobotnatca rodu Mastodontus z obdobia treťohôr. Z intravilánu obce povrchovými zbermi doložené sídlisko z mladšej doby kamennej - lengyelskej kultúry (4 000 rokov pred. Kristom) s nálezmi keramiky, kamenných štiepaných a brúsených nástrojov. V Roku 1994 v záhrade uprostred obce nájdený nález rímskej mince – antoninianus cisára Claudia II. Gothica z rokov 268 – 270.

Približne 400 metrov južne od stredu obce v údolí potoka Galanovka na jej pravom brehu a na rozhraní katastrov obcí Tepličky a Dolné Trhovište v chotárnej časti Kíčer (Kičír) ležia vo svahu poľa pozostatky stredovekej osady z 11. – 13. storočia.

Staršia literatúra ju stotožňuje s osadou Tavvicz spomínanou k roku 1113 v Zoborskej listine.     Ďalšia dôveryhodná písomná  zmienka o obci  pochádza z roku 1406. Obec dostala svoje pomenovanie vďaka teplým prameňom. Vyvinula sa pravdepodobne v chotári Koplotoviec, ako poľnohospodárska a najmä vinohradnícka obec. Historicky však bola viac zviazaná s neďalekou obcou Horné Trhovište. Obec bola vo vlastníctve viacerých zemanov. Roku 1597 – 98 ju vyplienili Turci. Prvý obecný cintorín zriadili až roku 1780 nad dedinou, vtedy v jeho strede vybudovali aj malú kaplnku s hrobom Ukrižovaného. V skoršom období  zomrelých pochovávali v Hornom Trhovišti. Roku 1787 mala 45 domov a 232 obyvateľov. Zo zemianskych rodín ju v 18. a 19. storočí obývali Divekyovci, Borcsányiovci, Kosztolányiovci. Rodina Kosztolányi si v centre obce postavila zemiansku kúriu. V závere 19. storočia ju odkúpil a prebudoval židovský veľkostatkár Simon Schwitzer, ktorý tunajší veľkostatok vlastnil až do svojej smrti roku 1937. Veľkostatok  bol známy ťažbou štrku, piesku a výrobou liehu. Kvôli zvýšenému nárastu obyvateľov  roku 1919, zriadili v obci jednotriednu štátnu ľudovú školu, ktorú roku 1930 rozšírili na dvojtriednu. Obec mala od roku 1924 vlastnú knižnicu.  Po druhej svetovej vojne a zániku veľkostatku zriadili v obci roľnícke družstvo. Od roku 1979 až do osamostatnenia sa v roku 1990 boli Tepličky miestnou časťou obce Horné Otrokovce.  

     Súčasný erb Tepličiek vychádza z pečate odtlačenej na urbariálnych dokumentoch z roku 1782. Ako znak hlavnej činnosti miestnych obyvateľov, je na nej vyobrazený vinohradnícky lis, v kruhopise sa nachádza nápis POSSIONIS FORNOSZEG 1781. Erb pozostáva z červeného štítu, v ktorom sa nachádza zlatý vinohradnícky lis.   

 

                                                                            autor: Mgr. Jozef Urminský
                                                                               riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci

                             


 

dnes je: 14.12.2017

meniny má: Branislava, Bronislava

webygroup

Úvodná stránka